Korunovácia Alžbety II. (2.6.1953)

Dnes si pripomíname výročie korunovácie britskej kráľovnej. Alžbeta II. bola korunovaná vo Westminsterskom opátstve v Londýne 2. júna 1953. Korunovácia bola pre Britov jednou z prvých príležitostí na oslavy po druhej svetovej vojne.

Správa o smrti jej otca Juraja VI. zastihla 26 ročnú Alžbetu na ceste do Kene. 6. februára 1952 sa práve vrátili spolu s manželom Filipom do svojho ubytovania, keď dorazila správa o kráľovej smrti a následnom okamžitom nástupe Alžbety na trón. Naspäť do Londýna sa Alžbeta vrátila už ako kráľovná.

Korunovácia Alžbety II.
Alžbeta II. počas korunovácie.

Alžbeta II. oficiálne korunovaná

Korunovačný obrad sa konal viac ako rok po nástupe kráľovnej Alžbety II. na trón. Podľa tradície musel uplynúť príslušný čas od úmrtia predchádzajúceho panovníka. Počas obradu Alžbeta predniesla sľub, bola pomazaná posväteným olejom, zahalená do kráľovskej róby a korunovaná kráľovnou Spojeného kráľovstva, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Afriky, Pakistanu a Cejlónu (dnešná Srí Lanka).

Ceremónia vo Westminsterskom opátstve, s výnimkou pomazania a prijímania, bola prvýkrát vysielaná v televízii. Korunováciu v televízii odhadom pozeralo viac ako 20 miliónov ľudí.

Korunovácia Alžbety II.
Alžbeta II. počas korunovácie.

Korunovačná róba

Panovníčka oslnila v pompéznej róbe s tisíckami perál a kryštálikov. Málokto však vie, že okrem návrhára Normana Hartnella k nej aj sama priložila ruku. Na jej pokyn bola vyšívaná kvetinovými znakmi krajín Commonwealthu. Róba tak obsahovala rastlinné motívy každej z krajín, napríklad ruža za Anglicko, pór za Wales, bodliak za Škótsko, trojlístok za Írsko, papraď za Nový Zéland, javorový list za Kanadu.

Šaty však ukrývali aj ďalšie tajomstvo. Na ich ľavú stranu dal návrhár Alžbete vyšiť malý štvorlístok pre šťastie a kráľovná si na neho počas obradu položila ruku. Jedinečný bol aj plášť. Pochádzal z dielne Ede & Ravenscroft. Jeho dĺžka bola 6,5 metra a váha 7 kilogramov. Pracovalo na ňom 12 krajčírok neuveriteľných 3 500 hodín.

Korunovácia Alžbety II.
K tvorbe korunovačnej róby prispela svojimi návrhmi aj mladá kráľovná.

Kráľovná rekordmanka

Mladá kráľovná sa tešila mimoriadnej popularite britskej verejnosti, správala sa dôstojne pritom z nej však stále sálala mladistvá energia. Stala sa novodobou ikonou britskej histórie a bola ňou dlhých 70 rokov. Úplne oddaná službe svojmu ľudu, ktorú sľúbila pri korunovácii, prekonala Alžbeta II. všetky možné rekordy. Kráľovnej slúžil premiér Winston Churchill a po ňom 14 ďalších. Zažila rozpad britského impéria, ale aj renesanciu jeho vplyvu. Bola najdlhšie žijúcim a najdlhšie vládnucim panovníkom v britských dejinách, v dĺžke panovania prekonala aj kráľovnú Viktóriu.

Korunovácia Alžbety II.
Alžbeta II. počas korunovácie.
Publikované v Európa, Veľká Británia | Označkované , , , , , , , | Vložiť komentár

Objavenie Antarktídy (28.1.1821)

Prvý človek ktorý uzrel brehy Antarktídy bol 28. januára 1821 kapitán von Bellingshausen. Slúžil v ruskom imperiálnom námorníctve. K objaveniu Antarktídy sa takmer dopracoval aj slávny kapitán James Cook. Ten sa už v roku 1773 priblížil na vzdialenosť 120 kilometrov od brehov Antarktídy. Rozhodol sa však nakoniec vrátiť späť a nepokračovať vo svojej ceste.

Antarktída
Pohľad na Antarktídu zo satelitu.

Od objavenia Antarktídy, teda od spozorovania jej brehov, po vstup človeka na tento kontinent však uplynulo veľa rokov. Prvé zdokumentované vylodenie je z roku 1895.

Boj o južný pól

Krátko na to sa začal boj o dosiahnutie južného pólu. V roku 1907 expedícia vedená Ernestom Shackletonom dosiahla južný magnetický pól. Južný polárny pól bol dosiahnutý až 14. decembra roku 1911. Dosiahla ho expedícia pod vedením nórskeho objaviteľa Roalda Amundsena. O mesiac neskôr dosiahla južný pól expedícia vedená Britom Robertom Scottom. Vďaka sérií pochybení a náhod však všetci členovia expedície na ceste domov zahynuli.

Antarktída
V letnom období sú k Antarktíde organizované aj výletné plavby. Pripravte sa však na poriadne veľký balík.

Antarktída a jej medzinárodný štatút

Podľa medzinárodného práva je Antarktída kondomínium. Suverenita územia je zdieľaná niekoľkými štátmi. Medzinárodný štatút Antarktídy, tzv. Antarktickú zmluvu, podpísalo v roku 1959 12 krajín. Odvtedy sa k dohode pripojilo ďalších 38 krajín. Táto dohoda zakazuje akékoľvek vojenské aktivity na kontinente. V Antarktíde nie je možné ťažiť nerastné suroviny. Zakázané sú tu skúšky jadrových zbraní alebo ukladanie jadrového odpadu. Na druhej strane dohoda významne podporuje výskumné aktivity na kontinente. Vďaka týmto aktivitám má Antarktída okolo 5000 obyvateľov, ktorí sa však pravidelne obmieňajú.

Antarktída
Polárna žiara v Antarktíde. Po latinsky sa nazýva aurora australis. Polárna žiara pri severnom póle sa nazýva aurora borealis.

Zopár faktov

Antarktída je najchladnejší kontinent na svete. Práve tu namerali na ruskej výskumnej stanici Vostok najnižšia teplota na Zemi, mínus 89,2 stupňov. Antarktída je zároveň aj najveternejší kontinent. Čo každého asi najviac prekvapí, Antarktída je najsuchší kontinent na svet. Z vedecké hľadiska je totiž Antarktída púšťou. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje iba 200 milimetrov a vzdušná vlhkosť sa blíži k 0. Výsledkom je, že na výlete v Antarktíde sa budete cítiť veľmi podobne ako na Sahare. Nebude vám síce tak teplo, ale budete rovnako smädní, hoci na okolí bude všade množstvo vody, akurát v nesprávnom skupenstve.

Antarktída
Jedinými živočíchmi, ktoré obývajú Antarktídu sú tučniaky a tulene.

98% územia Antarktídy pokrýva ľad. Nachádza sa tu až 90% všetkého ľadu sveta. V Antarktíde sa nachádzajú zásoby až 70% všetkej pitnej vody sveta. Keby sa všetok ľad roztopil, tak hladina svetových oceánov by stúpla o 60 metrov. Vinson Massif je najvyšším bodom kontinentu s výškou 4 892 metrov. Na ostrove Ross sa nachádza Mount Erebus, najjužnejšie položená aktívna sopka s výškou 3795 metrov.

Antarktída nikdy nemala domorodých obyvateľov. Neexistuje žiadny dôkaz, že by tento kontinent niekto uzrel pred 19. storočím. Zaujímavosťou je ale určite fakt, že existenciu tohoto kontinentu predpokladal už v 1. storočí Ptolemaios. Ten prišiel s teóriou vyrovnávania kontinentov. Predpokladal existenciu južného kontinentu, aby jeho masa vyrovnala kontinenty na severe Zeme.

Antarktída
Sopka Mount Erebus na ostrove Ross.
Publikované v Antarktída | Označkované , , , | Vložiť komentár

Kráľovná Margaréta II. Dánska (14.1.1972 a 14.1.2024)

Dnešná udalosť bude kombináciou histórie a súčasnosti. Dnes, 14. januára 2024 o 14:00 abdikuje na svoj úrad dánska Kráľovná Margaréta II. Na dánsky trón usadla presne pred 52 rokmi, 14. januára 1972.

Pred nástupom na trón

Margaréta II., celým menom Margrethe Alexandrine Þórhildur Ingrid, sa narodila 16. apríla 1940 v Kodani, iba týždeň po tom, ako Dánsko obsadilo nacistické Nemecko. Dánsku vládne 52 rokov. Je jedinou súčasnou vládnucou kráľovnou na svete a najdlhšie slúžiacou súčasnou ženou na čele štátu. Je tiež scénografkou, kostýmovou výtvarníčkou a uznávanou ilustrátorkou dánskych vydaní Tolkienových kníh.

Dánska kráľovná Margaréta II.
Proklamácia 14. januára 1972

Margaréta sa narodila do rodu Glücksburgovcov ako najstaršie dieťa kráľa Frederika IX. a kráľovnej Ingrid. Predpokladanou dedičkou trónu sa však stala až v roku 1953, keď ústavný dodatok umožnil v Dánsku ženám zdediť trón. Po svojom nástupe sa stala prvou panovníčkou v Dánsku od čias Margaréty I., vládkyne škandinávskych kráľovstiev v rokoch 1376–1412.

10. júna 1967 sa vydala za dánskeho princa-manžela Henrika, celým menom Henri Marie Jean André de Laborde de Monpezat. Spolu majú dvoch synov, korunného princa a od 14.1.2024 Kráľa Frederika X. a Joachima. Princ Henrik zomrel 13.2.2018.

Dánska kráľovná Margaréta II

Jej celé meno je dánskou variáciou mena jej babičky z matkinej strany, švédskej korunnej princeznej Margaret, Alexandrine po babičke z otcovej strany, kráľovnej Alexandrine a Ingrid po matke. Pretože jej starý otec z otcovej strany bol tiež islandským kráľom, dostala islandské meno Þórhildur. Pre svojej rodinu a blízkych priateľov je však vždy „Daisy“.

Dánska kráľovná Margaréta II.
Dánska kráľovná je známa svojou veselou povahou.

Margaréta získala vzdelanie na súkromnej škole N. Zahle’s Skole v Kodani, ktorú absolvovala v roku 1959. Rok strávila v North Foreland Lodge, internátnej škole pre dievčatá v Hampshire v Anglicku. V rokoch 1960 až 1961 študovala prehistorickú archeológiu na Girton College v Cambridge, v rokoch 1961 až 1962 politológiu na Aarhuskej univerzite, v roku 1963 navštevovala Sorbonne a v roku 1965 London School of Economics. Je členkou Londýnskej spoločnosti starožitníkov. Hovorí plynule po dánsky, francúzsky, anglicky, švédsky a nemecky a komunikačne ovláda aj faerčinu.

Abdikácia

Vo svojom každoročnom živo vysielanom silvestrovskom prejave 31. decembra 2023 Margaréta oznámila svoju abdikáciu, ktorá sa uskutoční 14. januára 2024, v deň 52. výročia jej nástupu na trón. Povedala, že čas si vybral svoju daň, že jej pribudlo „neduhov“ a že už nemôže niesť toľko povinností ako v minulosti. Spomenula svoju rozsiahlu operáciu chrbta vo februári 2023 a uviedla, že operácia ju prinútila prehodnotiť svoj postoj a zvážiť, „či by teraz nebola vhodná doba na odovzdanie zodpovednosti ďalšej generácií“.

Dánska kráľovná Margaréta II.
Krátko pred svojou abdikáciou prekvapila kráľovná počas návštevy kodanskej radnice výraznými tyrkysovými šperkami.

Abdikáciou Kráľovnej Margaréty II. tak od roku 1837 nebude žiadnej európskej monarchii vládnuť žena. Jej syn, korunný princ Frederik, sa ujme trónu ako Kráľ Frederik X. Zvláštnosťou Dánska je, že nebude korunovaný.

Posledná dánska korunovácia bola korunovácia Frederika III. v roku 1648. V roku 1660 sa uskutočnil prevrat, ktorý zmenil Dánsko na absolútneho a dedičného panovníka. Odvtedy boli panovníci iba pomazaní a nie korunovaní. Po páde absolútnej monarchie v roku 1848 a zavedení ústavy a konštitučnej monarchie sa pomazanie prerušilo. Odvtedy sa kráľovská koruna vyberá len na panovníkovu rakvu. V súčasnosti sa v Dánsku uskutočňuje iba proklamácia, teda formálne vyhlásenie nového panovníka z balkónu kráľovského paláca Christianborg.

Dánska kráľovná Margaréta II.
Kráľovná Margaréta II. Dánska s princom-manželom Henrikom.
Publikované v Dánsko, Európa | Označkované , , , , , , | Vložiť komentár

Alžbeta Bavorská alias Sissi (*24.12.1837)

24. decembra sa stretá v tomto roku viacero sviatočných dní. V kresťanských kultúrach sa oslavuje posledná, štvrtá, adventná nedeľa. Zároveň je však aj Štedrým dňom. 24. december je však aj výročím narodenia jednej z významných osobností, ktorá je úzko spojená s českými a slovenskými dejinami. Pred 186 rokmi sa narodila žena, ktorú preslávila filmová trilógia Sissi od Ernsta Marischku s Romy Schneider v hlavnej úlohe.

Alžbeta Bavorská alias Sissi
16-ročná Alžbeta.

Detstvo

Alžbeta Amália Eugénia Bavorská sa narodila 24. decembra 1837 v Mníchove. Bola bavorská princezná, rakúska cisárovná, česká a uhorská kráľovná, manželka rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Bola dcérou bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa a vojvodkyne Ludoviky Vilhelmíny Bavorskej. Mala sedem súrodencov, narodila sa ako tretia v poradí. Pochádzala z vedľajšej, nesuverénnej vetvy rodu Wittelsbachovcov. Jej matka bola dcérou bavorského kráľa Maximiliána I. a sestrou Žofie, matky Františka Jozefa I.

Alžbeta Bavorská alias Sissi
Alžbeta Bavorská v deň svadby.

Alžbeta vyrastala stranou od bavorského dvora. Zimy trávila rodina v mníchovskom paláci, leto v possenhofských záhradách. Na rozdiel od väčšiny vtedajších princezien vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, nekonvenčná, slobodomyseľná a citlivá dievčina. Ovládala 11 jazykov.

Sissi mladá cisárovná

Alžbeta Bavorská alias Sissi
Pravdepodobne najznámejší portrét cisárovnej Alžbety.

Ako dieťa žila v tieni svojej staršej sestry Heleny. S ňou sa pôvodne počítalo v sobášnych plánoch Žofie Bavorskej ako s nastávajúcou manželkou jej syna Františka Jozefa. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle v Bad Ischl, kam Ludovika cestovala s oboma dcérami. No tu sa cisár zamiloval do mladšej z nich, Alžbety, a aj napriek protestom svojej matky sa s ňou 23. apríla 1854 oženil.

Alžbeta Bavorská alias Sissi
Portréty cisárskeho páru z roku 1865 v cisárskom paláci Hofburg vo Viedni. Autorom je Franz Xavier Winterhalter.

Alžbeta bola všeobecne známa svojou náklonnosťou k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy. Vehementne sa zasadzovala za ústupky Maďarom. Neváhala sa stýkať ani s revolucionármi z rokov 1848 – 1849, vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako národná kráľovná. Jej prvú cestu po Uhorsku však musela kvôli smrti svojej prvorodenej dcéry Sophie dňa 25. mája 1857 náhle prerušiť.

Alžbeta Bavorská alias Sissi
Sissi v podaní Romy Schneider v rovnomennom filme od Ernsta Marischku z roku 1955.

V 60. rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Veľmi si zakladala na svojich vlasoch. Ich úprave venovala aj niekoľko hodín denne.

Tragický koniec

Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. V septembri 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. Počas nej ju pri prechádzke v Ženeve prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Sissi zraneniam podľahla, zomrela 10. septembra 1898.

Alžbeta Bavorská alias Sissi
Bronzová socha Alžbety od Gyulu Donátha z roku 1903 v Bardejove.

Spomienky na cisárovnú nájdeme aj na Slovensku. Bronzovú sochu Alžbety od Gyulu Donátha z roku 1903 môžete nájsť v kúpeľnom parku v Bardejovských Kúpeľoch. Busty sa nachádzajú na Mestskom úrade v Poltári a v Južnom parku v Prešove. Po cisárovnej Alžbete bol pomenovaný cestný most spájajúci Komárno a Komárom, Alžbetin most.

Alžbeta Bavorská alias Sissi
Bronzová socha Alžbety od Gyulu Donátha z roku 1903 v Bardejove.

Nie len že sa narodila na Štedrý deň, ale narodila sa aj s jedným mliečnym zubom. Tento zub je vystavený v jej múzeu vo Viedni.

Alžbeta Bavorská alias Sissi
Karlheinz Böhm ako František Jozef I. a Romy Schneider ako Sissi, princezna Alžbeta Bavorská a cisárovná rakúska.
Publikované v Európa, Rakúsko | Označkované , , , , , , , | Vložiť komentár